Dávidovi synovia – neveriaci Achaz, poslušný Jozef a „Emmanuel“

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Mt 1,18-24

 

Verš 18 z evanjeliového úryvku vysvetľuje a zhrňuje celú zložitú situáciu, v ktorej sa ocitli Jozef a Mária. „Ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.“ Ale neukázalo sa to ihneď…. spoluobčanom z Nazareta vôbec nie a Jozefovi tiež len neskôr, vďaka zvestovaniu anjela. Kým mu neprišlo toto svetlo zhora, zvažoval situáciu  pomocou ľudskej úvahy i viery. Aby sme pochopili, prečo táto situácia nebola jednoduchá, potrebujeme vedieť základné skutočnosti o uzavretí židovského manželstva, ktoré malo dva obrady: Zasnúbenie – snúbenci spísali manželskú zmluvu, stali sa teda manželmi, ale spolu ešte nebývali; Začiatok spoločného života  – rok po zasnúbení bola nevesta slávnostne uvedená do ženíchovho domu.

 

Ak sa v období zasnúbenia – v roku, kedy spolu ešte nebývali –  stalo, že nevesta (podľa práva už manželka) bola zneužitá, na túto situáciu sa vzťahoval zákon uvedený v Dt 22,22-27, ktorý predpisoval smrť ukameňovaním pre oboch alebo v špecifickom prípade len pre násilníka (porov. 22,25). V období rímskej nadvlády musel byť akýkoľvek rozsudok smrti potvrdený rímskou mocou (porov. Jn 18,31), a tak sa dá predpokladať, že usmrtenie nehrozilo, ale Márii naozaj hrozila verejná potupa a hanba. Jozef  mal dve možnosti ako riešiť situáciu: Mohol prípad postúpiť súdu, aby sa zistilo, či išlo o cudzoložstvo alebo Mária bola znásilnená. Mohol bez vonkajšieho rozruchu dať Márii do ruky prepúšťaciu listinu a ona by bola slobodná zariadiť si život prípadne aj s mužom, s ktorým podľa normálneho ľudského úsudku mala čakať dieťa.

 

Jozef bol „muž spravodlivý“ (1,19) a rozhodol sa pre druhú možnosť. A Boh ho nenechal bez svetla zhora: posiela anjela, aby mu vysvetlil okolnosti prípadu. Bolo to po prvý raz, čo Jozefovi oznamuje anjel, ako má konať, a stalo sa tak ešte dvakrát (pri úteku do Egypta – porov. 2,13; pri návrate do Izraela – porov. 2,19). Štvrtý raz bol „varovaný vo sne“ (2,22), Matúš neuvádza, či išlo aj v tomto prípade o anjela. Vo všetkých týchto prípadoch Jozef nič nehovorí, ale „urobí, ako mu prikázal Pánov anjel“ (1,24). Jozef bezvýhradne poslúcha pokyn od Boha a podriaďuje mu celý svoj život. Matúš ho predstavuje ako hlavu rodiny, ako Ježišovho zákonného otca – on mu mal dať meno (porov. 1,21), čo bolo právom otca dieťaťa. A tiež práve cez Jozefa sa Ježiš dostáva do genealogickej línie dávidovskej dynastie, stáva sa Dávidovým synom (porov. 1,16; Lk ).

 

V úryvku je cez meno vyjadrená aj ďalšia Ježišova identita, meno Ježiš znamená „Boh spasí“, Ježiš je predstavený ako Záchranca, Osloboditeľ svojho ľudu.  Matúš v príchode Dávidovho syna vidí aj naplnenie prísľubu daného kráľovi Achazovi cez proroka Izaiáša približne pred 7 storočiami:  príchod Emmanuela, Záchrancu. Achaz, judský kráľ, mal totiž veľký strach pred dvoma kráľmi, Aramejským a Izraelským, ktorí ohrozovali Judsko. Obrátil sa o pomoc k Asýrčanom a ignoroval naliehanie Izaiáša, aby si pýtal znamenie od Boha, ktoré malo byť potvrdením, že títo dvaja nepriatelia Judska padnú. Ale len  formálne veriaci Achaz si znamenie nepýta, ale Boh ho aj tak dáva: po bezbožnom kráľovi Achazovi nastúpi na trón jeho syn Ezechiáš, dobrý a zbožný kráľ. Ale písmo má aj hlbší, plný zmysel a Matúš zdôrazňuje, že tým „Emmanuelom“, znamením a Božou prítomnosťou, „Bohom s nami“, nie je len Ezechiáš v 8. storočí pred  Kristom, ale sám Ježiš, Dávidov syn o 7 storočí neskôr.

 

Verme mu a žiadajme našu záchranu od Neho, aj keď sa nám bude zdať tak bezmocný v jasličkách, veď On je Záchranca, ktorý sa nechá rád obťažovať prosbami úprimne veriacich!

 

 

Monika Golianová

 

Foto (autorka): sv. Jozef a anjel – kostol sv. jozefa v Nazarete; schody v Jozefovom dome – ksotol sv. Jozefa v Nazarete; Sv. Jozef v hlbokom zamyslení – socha pred kostolom sv. Jozefa v Nazarete; svadba Jozefa a Márie – vitráž v kostole sv. Jozefa v Nazarete

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk